Armáda

Na začiatku bolo rozhodnutie vyštudovať Vojenskú strednú odbornú školu v Martine. Nakoniec po nej bolo 2 roky služby, dôstojnícke skúšky, vysoká škola vo Vyškove na Morave a prvé pôsobenie ako veliteľ batérie u delostreleckého pluku v Senici.

Postupom času som prešiel delostreleckými funkciami, od veliteľa čaty až po náčelníka delostrelectva. Potom štúdium jazykov, v roku 1999 Vysoká štábna škola v Compiegne vo Francúzsku a v roku 2006 a 2007 škola generálneho štábu CID v Paríži.

Dnes som už dva roky vo výsluhovom dôchodku, odišiel som z postu náčelníka odboru pre plánovanie operácii VSVaP v Trenčíne v hodnosti plukovník generálneho štábu.

Toľko len na úvod. Aby si niekto nebodaj nemyslel, že sa ozval zasa niekto, čo v armáde sedel len za „stolom“, lebo i také názory vo verejnosti veľakrát počuť.

Zažil som armádu socialistickú, prevratovú, novo vybudovanú, prechod na ozbrojené sily a toľko reorganizácii (vždy keď nastúpila nová vláda) tu si môžete spočítať, koľko ich bolo.

Článok, ktorý som sa rozhodol napísať nebude sťažnosťou, plakaním ani ľutovaním samého seba. Chcel by som len poukázať na to, že nie príslušníci ozbrojených síl, vojaci, dôstojníci a generáli dostali túto armádu na kolená, ale predovšetkým politici, úradníci na dobre platených postoch, ktorí mali, majú a budú mať čo povedať ku každej jednej reorganizácii, ku každej zmene a míňaniu finančných prostriedkov Ozbrojených síl SR.

Každý vojak až generál musí poslúchať rozkazy a neurčuje kam pôjdu financie, na to máme ministerstvo obrany s jeho sekciami… My vojaci musíme vždy len šetriť, i keď vieme, že to vedie ku „krachu“ ozbrojených síl.

Prečo sa zobrali kompetencie veliteľom? Odôvodnilo sa to tým, aby velitelia plukov, útvarov, brigád a v minulosti armádnych zborov nemohli mať lobistické sklony a obohacovať sa na úkor armády. Tak sa stalo, že sme zrušili varenie, upratovanie, upravili sme zákony tak, aby ich smelo mohli využívať podnikatelia, lobistické skupiny z prostredia ministerstva, blízke firmy politikov…nebudem menovať všetko, ale spomeniem niektoré prípady, ktoré poznám alebo o ktorých viem, pretože som sa s nimi stretol od svojej vojenskej mladosti a dnes, keď sa siaha na sociálne istoty profesionálnych vojakov je ten pravý čas na poukázanie neduhov, ktoré sa dejú v našej republike či už je pri moci pravica alebo ľavica.

Niekoľko príkladov:

1. Rozdelenie republiky a rozdelenie armády 1:2

Ako kapitán som preberal techniku z ČR, techniku sme dostali zastaranú, systémy boli po životnosti a keď som nechcel niektoré veci prevziať, bolo mi z vtedajšieho ministerstva obrany povedané, že to prevziať musím. Tak sa stalo, že na Slovensko sme prevzali materiál, ktorý sa v ČR už nepoužíval, ale podľa veľkej hodnoty sa zarátal na Slovensku. Vtedajšie veliteľstvo STRED v Olomouci si z nás robilo srandu a výkazy neúplnosti materiálu a techniky potvrdzovali ako na bežiacom páse. Čo, že technika bez materiálu je nebojaschopná? Veď ide na Slovensko.

2. Reorganizácia

V úvode som spomínal i fenomén reorganizácie. Ak si uvedomíme, koľko ich už bolo je veľmi smutné, že sa už dávno nad tým nik nepozastavil. Tento fenomén pomohol len politikom, aby si na náš úkor zohriali polievočku, či už vo svojej strane, parlamente, ale hlavne vo verejnosti. Naozaj nemáme odborníkov? Vedcov? Alebo sme na tom tak zle, že si nechávame radiť od audítorských firiem, ktoré sa pri audite len učia, čo je armáda, aké sú jej úlohy… a to všetko za veľké peniaze.  Tu by som chcel použiť slová z histórie:

„Tvrdo sme cvičili,

ale kedykoľvek mali naše skupiny pristúpiť k praktickej činnosti, museli sme

reorganizovať.

V zrelšom veku som pochopil,

že máme sklon čeliť každej novej situácii reorganizáciou

– je to jedinečná metóda k vyvolaniu ilúzie pokroku.

V skutočnosti vyvoláva chaos, neefektívnosť a demoralizáciu.“

GAIUS  PETRONIUS

Zomrel v roku 66 A.D.

K reorganizácii sa ešte vrátim.

3. Neefektívne uzatváranie zmlúv a tendrov – „dojná krava“

Tu v tomto odstavci by som mohol písať až do rána a preto spomeniem iba niektoré veci len na zamyslenie. Upratovanie, varenie pre vojakov, nákup vojenského materiálu, vývoj (výskum) v ozbrojených silách a vyhadzovanie finančných prostriedkov neefektívne. Keď sa bavím o vývoji, za všetko iba jeden príklad: rok 1995 – neviem kedy bol projekt ukončený, ale bol vyvíjaný delostrelecký systém pre batérie a oddiely, Batsis a Delsis, vynaložilo sa veľké úsilie, peňazí a dodnes nie je systém  v ozbrojených silách.

Nedá mi nespomenúť i opravy techniky, PV3S sa generálkovali a generálkujú v štátnych podnikoch za 1 milión korún (33tis. €) a tiež staré vozidlá UAZ asi za polovicu. To je len dobrý biznis. Keď som na to v roku 2004 poukázal, začal veľký rozruch, ale iba v radoch profesionálov, generálov a skončilo to na ministerstve, kde sa moje poznatky ani nebrali na zreteľ, lebo zmluvy boli uzatvorené a nedalo sa nič robiť.

K tomuto bodu len toľko, kto bol zodpovedný? Vojaci alebo civili v službách MO.

V roku 2004 sa zo Štátnych hmotných rezerv (ŠHR) vyskladňovali určité produkty, ktoré ako sami viete, sa podľa vtedajších zákonov museli ponúknuť najprv štátnym orgánom, organizáciám…a potom ďalej iným organizáciám, (Zákon č.278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov). Vzhľadom k tomu, že v tej dobe sa u veliteľstiev a útvarov ešte varilo, bola možnosť si určitý tovar zo ŠHR objednať. Bolo to na základe zmluvy (Zmluva o prevode správy č.375/OR/2004), ktorú uzatvorilo MO SR so správou ŠHR.

Podľa uvedeného zákona a jeho § 8 ods. 1 bolo potrebné splniť podmienku, podľa ktorej prebytočný majetok by mal účelne slúžiť na plnenie úloh danej organizácie. Zároveň podľa § 3 ods. 2 tohto zákona je správca povinný nakladať s majetkom štátu tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu.

Na základe uvedenej zmluvy VePS objednalo 30 ton cukru, ďalšie útvary o ktorých viem 50 ton… ja osobne som to riešil i s VOS v TN. Uvedený zákon bol porušený, pretože sa napríklad cukor, ale i iné komodity podľa zmluvy a objednávok predávali cestou bufetov a Vojenských závodných kuchýň (VZK)  ďalším osobám  a tak vznikla škoda štátu.

Cukor pre OS SR : cca 3 SKK, pre civilov a neštátne organizácie cca 14 SKK, rozdiel je škoda štátu. Ak sa pozrieme na to, koľko ton cukru odobrali OS SR zo ŠHR, štát prišiel o milióny korún.
O uvedenom som upozornil môjho nadriadeného a riaditeľa VOS v TN, zarážajúce je, že v tom boli namočení i ministerskí úradníci a tak sa to zahralo do autu. Mňa nik neoslovil, aby som podal vysvetlenie alebo zaujal stanovisko k predmetnej veci. Úsudok si urobte sami.

„Reorganizácia“

Druhou vecou je sťahovanie určitých súčastí OS SR z TN do Nového mesta nad Váhom. Bolo verejným tajomstvom, že vtedajší MiO SR už pred svojim nástupom na funkciu prehlásil, že on v TN armádu nepotrebuje. Tak sa aj choval a na poste riaditeľa, ktorý mal čo hovoriť do Stavebno-ubytovacej služby a ostatných vecí zamestnal svojho človeka z TN, s ktorým som mimochodom niekoľkokrát rokoval, ale bezúspešne. Dnes je tento človek na ŠHR, možno už nie je – platinové sitká.

Jednalo sa o presťahovanie práporu podpory velenia PS OS SR, veliteľstvo vojenskej polície, úrad pre kontrolu a pobočku VOS. Robili sme čo sme mohli, ale nepomohlo to.

Koncom roka 2005 sa presťahovali do NMnV určené súčasti OS SR do nevyhovujúcich priestorov. Vojenská polícia si prenajala budovu v TN (únik FP) a taktiež VOS do budovy mimo kasárni , tiež prenájom.
I cez moje upozornenia, že v kasárňach v TN sú budovy v reštitúcii a kasárne ako celok sa nemôžu predať, nehovoriac o FP na sťahovanie a ďalšie vynaloženie FP do kasárni v NMnV,  kde nevyhovovali hlavne ubytovacie a parkovacie priestory, sa tak aj stalo.

Ako som predpovedal, návrat do TN sa uskutočnil v roku 2007, necelé dva roky po odchode.

Pýtam sa , kde a aký bol záujem… a kto je zodpovedný za premrhanie FP, ktoré boli vynaložené na sťahovanie a znovu na návrat do kasárni v TN. Mimochodom, kasárne sa znovu museli obnovovať, pretože boli skoro po dvoch rokoch „neobývateľné“.

V neposlednom rade, koľko FP stál prenájom budov pre riaditeľstvo vojenskej polície a pobočku VOS? Nehovoriac o cca 200 profesionáloch, ktorí museli denne dochádzať z Trenčína do Nového mesta N/V.

Ďalšou, podľa mňa kauzou s veľkým únikom FP, sú budovy Partizán a Saratov v Trenčianskych Tepliciach, ktoré patrili OS SR. Do týchto budov vložili  OS SR značné FP

( v rokoch 2005 až 2008 viac ako päť a pol milióna eur, po rozhodnutí o zastavení stavby tu investovali do sanačných prác ešte ďalších pol milióna eur.)

Mali sa využívať pre OS SR, profesionálnych vojakov … po misiách.

Prečo a kto sa postaral o to, že sa stali pre OS SR nadbytočnými po investovaní toľkých FP, ale pre ministerstvo vnútra sú tak potrebné …na to by mohol odpovedať vtedajší a dnešný minister vnútra.

Dodnes budovy chátrajú. A tu sa naskytá otázka : Ako sa staráme o majetok štátu? 

Malé zhrnutie:

–         ŠHR … neprofesionalita, okrádanie, prospechárstvo…

–         Sťahovanie – získanie budov a zariadení, prospechárstvo, lobizmus, korupcia

–         Opravy techniky – mrhanie štátnych FP, netransparentnosť

Záverom mi dovoľte, aby som povedal svoj názor.

Každá vláda a každý MiO bral armádu a následne OS SR ako dobrú dojnú kravu. Peniaze sa točili a vojaci do toho nemohli hovoriť, pretože všetko od obstarávania, uzatvárania zmlúv, objednávania vozidiel, materiálu a ostatných komodít pre OS SR rieši výlučne MO SR a jeho ministerskí úradníci,  ktorým vôbec nejde o vojakov, šetrenie FP, ale len o lobizmus v ich prospech a samozrejme pre dopredu určenú politickú stranu. Tu sa dostávame ku oficiálnej „pochválenej“ korupcii.

Záver:

Dňa 20. júna prešiel zákon o zastavení valorizácie výsluhových dôchodkov. Je naozaj potrebné brať ľuďom ich sociálne istoty, keď sa v skutočnosti mrhajú finančné prostriedky, tak ako som uviedol v článku?

Toto všetko spôsobili vojaci? Alebo civilní úradníci? Ktorí pracujú v „prospech“ vojakov.

Kedy si vlády na Slovensku uvedomia, že vždy novou „reorganizáciou“ sa strácajú verejné financie daňových poplatníkov?

Je ešte veľa otázok, ktoré by som tu mohol položiť, ale určite si ich položíte sami, či už vojaci alebo ľudia, ktorí si tento článok možno prečítajú a zamyslia sa nad tým, že uvedené problémy nie sú problémy len v armáde, ale nájdeme ich veľmi ľahko i v civilnom živote.

Všetci o nich vieme, ale ako Slováci hovoria : „Prečo by som práve ja mal na to poukazovať, kričať… veď nech to za mňa vybojuje niekto iný!“.