Armáda

V minulom článku som sa len okrajovo zmienil o opravách starých PV3S a vozidiel UAZ, ktoré sa opravovali a ďalej opravujú pre OS SR za sto tisíce eur. Prečo je tomu tak? Mám za to, že pred niekoľkými málo rokmi sa MO SR staralo, pre štát, o 10 štátnych podnikov, ktoré sa po roku 2002 stali strategickým bodom záujmu pre „vyvolenú“ politickú garnitúru, ktorá bola nedomyslenou, skôr povedané účelovou privatizáciou či transformáciou.

Najprv to bol lukratívny Vojenský kartografický ústav Harmanec a do likvidácie zaradený Vojenský opravárenský podnik Nové Mesto nad Váhom. Zostávajúce štátne podniky mali v zakladateľských listinách stanovený povinný predmet činnosti -prednostné dodávky pre obranu a bezpečnosť štátu. V podstate išlo o klasické štátne podniky s tým rozdielom, že v nich nebola zriadená dozorná rada. Časť kompetencií dozornej rady vykonával zakladateľ a časť bola v kompetencii podniku.

Napriek zložitejším ekonomickým podmienkam vojenské štátne podniky hospodárili ešte aj v roku 2004 so ziskom(okrem Leteckých opravovní B.Bystrica, ale tie v roku 2005 už vyrovnávali predchádzajúce straty a aj preto bol riaditeľ podniku odvolaný, lebo takého nepotrebovali). Priemerná mesačná mzda za rok 2004 v nich bola od 15.000 do 19.500 sk.

V roku 2003 boli rozhodnutím ministerstva zahrnuté do procesu privatizácie Vojenské stavby Bratislava, VOP 016 Moldava nad Bodvou a VOP 028 Prešov. Ďalšie štyri podniky boli plánované pretransformovať na akciové spoločnosti so 100 % účasťou štátu na základe osobitného zákona( boli to Letecké opravovne Trenčín a B.Bystrica, VOP 015 Nováky a VOP 027 Trenčín). Posledný podnik – Vojenské lesy a majetky Pliešovce bolo plánované ponechať v súčasnej právnej forme.

Pre plnenie funkcie zakladateľa uvedených štátnych podnikov ( pôvodne 10 štátnych podnikov), existovalo v štruktúre ministerstva obrany oddelenie, ktoré bolo k 1.1.2006 zrušené. Zároveň od počiatku roku 2005 bolo zriadené oddelenie zakladateľských a zriaďovateľských činností. To znamená, že v roku 2005, do značnej miery existovali dve oddelenia na tú istú činnosť.

Zároveň sa v prvom oddelení jeho skúsení pracovníci stali nechcení a nepohodlní, neboli zaradení do novovzniknutého oddelenie zakladateľských a zriaďovateľských činností. Prečo asi? Pritom nové oddelenie praktickú činnosť pri výkone práv a povinností zakladateľských činností dovtedy nevykonávalo a pritom ho čakal celý rad náročných úloh, ako je napr. komplexne riešiť transformačný proces, pripraviť novely troch zákonov vo vzťahu na nový zákon o transformácií štátnych podnikov, riešiť privatizáciu vybratých štátnych podnikov do ich skončenia, výkon práv zakladateľa voči ostatným štátnym podnikom a v neposlednom rade i prípadnú likvidáciu štátneho podniku atď. Napokon aj kvalita spracovaných zákonov a noriem a hlavne ich realizácia priniesla celý rad hrubých nedostatkov a chýb. Termín vzniku akciových spoločností bol september 2005 a realita až začiatok roka 2006.

Rezort obrany nebol schopný kapacitne i vo finančnom objeme naplniť produkciu pre ozbrojené sily, súčasné kapacity podnikov nad 75 %. Totiž založiť a vytvoriť akciovú spoločnosť je jedna etapa, ale pritom štát, ktorý má byť jediný akcionár(zatiaľ), musí riešiť aj oblasť ďalšieho fungovania týchto spoločností. Pritom u LO B.Bystrica sa ani  neurčil prioritný investičný majetok, ktorý slúži pre potreby štátu a nemôže byť privatizovaný, podľa zákona. Čo to asi signalizuje?  Ďalej by bolo zaujímavým javom pozrieť sa na zloženie dozorných a správnych rád  transformovaných podnikov. Ktože je to tam a kto ich delegoval?

V roku 2005 teda existovali dve oddelenia s nie malým počtom zamestnancov a predsa ministerstvo uzatvorilo zmluvu so súkromnou spoločnosťou (Ing.Greňo) na proces transformácie a privatizácie štátnych podnikov za 20miliónov korún. Takže daňoví poplatníci platia ministerských úradníkov a zároveň aj spriaznenú súkromnú firmu. Rodí sa staronová otázka, nemá ministerstvo obrany, financie navyše či prebytočné?

Napriek viacnásobným vyjadreniam exministra o socializme v štátnych podnikoch, je to labutia pieseň (ne)zodpovedného politika s dostatočným personálnym okolím, aby mohol a mal riešiť existujúce a nové javy v podnikoch, postupne a uvážene. Napokon aj vo vyspelom zahraničí tieto podniky slušne existujú a dokonca privatizujú u nás naše potencionálne aj reálne ziskové štátne podniky.

A tak prišli „nové“ smernice pre nasúvanie techniky do opravy, vyskladňovali sa armádne sklady, lebo postupne neboli peniaze u podnikov na opravy a takto sa dobre „šetrilo“. Armádne zásoby sú určené pre opravy v bojovej činnosti a opravárenský podnik ich musí nakúpiť. Tak sme im ich dodali, ale ceny za opravy ostali podľa uzatvorených zmlúv.

Nehovoriac o tom, že vozidlá, ich určité časti , sa začali pečatiť, a tak pri preberaní z opravy si preberajúci nemohol skontrolovať, či bol pod pečaťou nový komponent, alebo starý. Stávalo sa bežne, že sa pri reklamácii ukázalo, že pod pečaťou boli staré dielce.

Štát teda dotoval cez štátny rozpočet Ozbrojené sily (vtedy Armádu SR) a na druhej strane si ulieval nemalé finančné prostriedky cestou svojich „vlastných“ štátnych podnikov…

V blogu boli použité informácie a osobné skúsenosti blogera a gen. v.v. Mikluša.